Zuzana Ciglanová
Chorvátsko je slovenskými turistami jednou z najnavštevovanejších krajín. O tom každoročne vypovedá množstvo štatistík, ktoré zároveň uvádzajú, že Slovákmi najobľúbenejšia oblasť je južná Dalmácia. Avšak musíme si priznať, že väčšina z našich turistov sa snaží čím skôr dopraviť sa v nekonečných a vyčerpávajúcich kolónach rovnako oddychuchtivých Stredoeurópanov k vysnenému zálivu alebo ostrovu a čím skôr osviežiť celoročnými starosťami umorené telo v priezračnej vode. Pre zvedavejších cestovateľov, ktorí radi spoznávajú aj kultúru krajiny, ktorou prechádzajú, alebo pre tých, čo majú jednoducho viac času, mám zaujímavý tip, ako cestou na juh spoznať dušu Dalmácie a jej ohnivých obyvateľov, sinjsku Alku.
Tento tajomný názov nezainteresovanému veľa nepovie, preto ho hneď obšírnejšie vysvetlím. Sinj je mestečko na rieke Cetine uprostred kamenistej Dalmatínskej Zagory, kraja za pobrežnými Dalmatínskymi horami. A alka? To je malý železný kotúč z dvoch sústredných obručí s tromi priečnymi spojnicami. Stredná má priemer len 3 až 4 cm. Do tohto malého kotúča zaveseného 332 cm nad zemou triafajú jazdci kopijami. Ak sa pýtate ako a prečo, tak to už je tá duša Dalmácie!
Vznik tejto netypickej súťaže je spojený s tureckými výbojmi na Balkán a aj do Chorvátska. Mesto Sinj padlo do tureckých rúk roku 1516, po jeden a pol storočí – roku 1686 – ho dobyli naspäť Benátčania víťazstvom chorvátskych čiat, o ktorých ich benátsky veliteľ vypovedal, že bojovali s im vlastnou chrabrosťou. 23. júla 1715 oddiely tureckých ľahko ozbrojených jazdcov napadli z hôr sinjský kraj. Za nimi nasledovala obrovská 60 tisícová armáda tureckého pašu, ktorá obľahla mesto Sinj, kde sa bránilo okolo sedemsto domácich ľudí. Po neúspešnom obliehaní, utrpiac veľké straty od hrdinských obrancov, paša znenazdania v noci zo 14. na 15. augusta 1715 zrušil obliehací tábor a stiahol sa naspäť do Bosny. Legenda k tomu dodáva, že Sinjanom v obrane pomohla Gospa – Panna Mária – tak, že na útočníkov zoslala dizentériu. Práve urputná obrana Sinjanov bola dôvodom na založenie rytierskej hry Sinjska Alka, na pamiatku pre nasledujúce generácie.
Kroniky hovoria, že vytrvalí a svojhlaví Sinjania usporadúvali svoju Alku celé stáročia iba so zanedbateľnými prestávkami. Dobrotivo ju podporovali všetky mocnosti vládnuce nad tým krajom: Benátky, Viedeň a dokonca aj Francúzi. Korunované hlavy neboli necitlivé k bojovníckej romantike Alky, svojou prítomnosťou ju poctili cisár a kráľ František I., saský kráľ Fridrich August, rakúsky arcivojvoda Albrecht, a aj František Jozef I., ktorý po svojom pobyte v Sinji pozval Alkarov do Viedne. Proti štatutárnym pravidlám sa Alka konala roku 1922, na výslovné želanie vládcu Kráľovstva SHS Alexandra I. Karadjordjeviča, v Belehrade. Druhý krát, v lete 1946 v Záhrebe na počesť maršála Tita. Odvtedy Alka viac neopustila Sinj, ako predpisujú stanovy Rytierskeho alkarskeho spolku, ktoré si zakladajú na zachovávaní historickej pôvodnosti, rytierstva, lásky k slobode, cti, vážnosti, skromnosti, čestnosti, folklórnych a súťažných predností a vlastností alkarov, alkarskych mládencov a hier.
Alkari sú jazdci – kopijníci, vtelenie a obraz niekdajších rytierov a šľachticov, dôstojníkov chorvátskej jazdy v službách Benátok alebo Viedne. Ukazujú a potvrdzujú to i dnes bohato zdobeným chorvátskym rúchom, zlatou starožitnou šabľou a drevenou kopijou, postojom, ovládaním koňa a zbraní a správaním počas celého roka. Alkarov vedie alajčauš, ktorého uniforma je na rozdiel od tmavomodrej alkarskej čierna, obšitá kožušinou s množstvom striebra. Alkarski mládenci, sprievodcovia svojich pánov na koňoch, tvoria teraz osobitnú čatu pešiakov, odetých do bohatého ľudového kroja v modro-červeno-hnedých tónoch ozdobeného striebrom a ozbrojených puškou, pištoľami a jatagánom. Vedie ich „arambaša“.
Alkarsky vojvoda je najváženejšia osoba toho kraja. Celá jeho uniforma je hnedá, zdobená zlatom. On aktívne nesúťaží, to spravidla robil vynikajúco ako alkar. Počas súťaže ho sprevádza pobočník na koni s vytasenou šabľou v pravici. Aj „barjaktar“ so zástavou, na ktorej je z jednej strany divotvorná Panna Mária a z druhej erb Rytierskeho alkarskeho spolku Sinj, má sprievod viacerých alkarov so šabľami na koňoch. Alkarsky vojvoda ako hlavný veliteľ rozhoduje o súťažiacich, potvrdzuje dátum súťaže, ktorý je najčastejšie v prvej tretine augusta, a vyhlasuje víťaza.
Aréna sa tiahne od Veľkého mestského mosta k prvým domom, od začiatku po cieľ – alku je dlhá 160 metrov. Samotná Alka je vyvrcholením tri dni trvajúcich súťaží. Koná sa vždy v nedeľu a v piatok a sobotu jej predchádzajú Bara a Čoja, pri ktorých ide o to isté avšak s trochu menším leskom. Alkar kopijník vycvála mieriac do alky a – ak má šťastie a zasiahne do stredný – najmenší krúžok, jeho výkon oznámia výkrikom „usridu“, výstrelom z dela na zrúcaninách niekdajšieho slávneho hradu, a zároveň mu pripočítajú 3 body. Zásah do vrchného dieliku značí 2 body a do spodných dvoch 1 bod. Aby boli body priznané, alku treba udržať na kopii. Každý súťažiaci má tri pokusy a body sa mu sčítavajú. Keďže sa do toho kovového kotúča, čo visí nad stredom arény, triafa v plnom cvale z rozihraného koňa medzi tisíckami rozpálených divákov, priateľov a príbuzných, v krajnej napätosti a so želaním čo najlepšie sa ukázať – je jasné, že alkar potrebuje byť solídne vycvičený, skúsený a spoľahlivý, s pevnou rukou a ostrým okom. Ale ani vtedy sa vopred neurčujú favoriti, šťastie hrá často dôležitú úlohu.
Víťaz je búrlivo oslavovaný. Okolo jeho kopije vojvoda uviaže trikolóru, nasledujú tradične ladené blahopriania, cena, rečnenia, potom slávnostný pochod celým mestom za ovácií diváctva. Celá súťaž končí – podľa prísneho nepísaného zákona všeobecným veselím. Všetky kaviarne a kluby sú niekoľko dní otvorené dlho do noci, a že je v nich plno a poriadne horúco, o tom niet pochýb, pretože za touto udalosťou prichádzajú do Sinja priaznivci a hlavne rodáci z celého Chorvátska.
Táto súťaž je teda historickým národným obyčajom Chorvátov a hlavne Dalmatíncov, ktorí ju vytrvalo zachovávali niekoľko storočí. Tá tohtoročná bude v poradí už 286. Takže ak cestujete začiatkom augusta Dalmáciou na miesto svojej dovolenky, máte dosť času a chceli by ste odhaliť jej dušu, nemusíte ani špeciálne odbočovať. Mesto Sinj máte po ceste a pohostinní Dalmatínci určite žiadneho zvedavca neodmietnu.